Friday 9 April 2010

The End

A tak je tu posledny tyzden v Guayame. Cas ako si uletel velmi rychlo. Aj ked sa mi nechce odist, spolocnost aj inych ludi bude dobra. Lebo ak by som zostala este trosku sama s indianmi asi sa zmenim na jedna z nych :).
Tyzden po karnevale Martin isiel do Quita akoze aby si vybavil dokladi na predlzenie pobytu a nevratil sa. Ako som predpokladala nevydrzal dlho, len ze sa vyparil a nepovedal mi ani slovo. Jasne ze neodolal kokteilom, barom a zenskim Quita a ostatnych miest. Tak ze som musela zobrat aj hodiny pocitaca. Dobre ze vedla miestnosti s pocitacmi je volna miestnost na hodiny angliny. A tak cely den z jednej miestnosti do druhej – kym jedny pracuju, vysvetlujem druhym. Bohuzial ale toto mi nedovolilo naucit ich to co som chcela. Medzicasom sa objavila baba z Peru – Anita, ktora ale vydrzala presne tri a pol dna. Prisla srtredu poobede a odisla tu istu sobotu, ktoru som aj odcestovala na tyzden. Za ten kratky cas nie len ze mi nepomohla ale asi viac uskodila. Za tych par hodin co mala, chcela ucit studentov Excel a PowerPoint ale zatial velka cast nevie poriadne narabat mysou nieto robit zlozitejsie veci. Okrem toho som nepohopila kedy dokazala ukazat deckam hry Windowsu. A teraz vo chvili ked sadnu za pocitacmi zacnu hrat. Tak ze ako vidite nebolo kedy sa nudit pocas roboti :).
Tieto dni by mali prist dalsi dvaja dobrovolci zo Spanielska. Dufam ze sa stretneme a ze budu serioznejsi ako Martin a Anita. Decka tu a nie len oni stoja zato.
Medzi tym pomalicki balim veci a rozmyslam kam dalej…

The End

Eto che doide i poslednata sedmica v Guayama. Vremeto niakaksi mina po barzo ot ochakvanoto. I vapreki che ne mi se tragva mai niama da mi se otrazi zle kompaniata i na drugi hora. Che inache ako ostana oshte malko sama s indiancite toku vij sam se prevarnala v edna ot tiah :).
Sedmicata sled karnavala Martin zamina za Quito uz da si uredi dokumentite za prodaljavane na turisticheskata viza i taka i ne se varna. Kakto i predpolagah ne uspia da izdarji dalgo, samo deto se izpari bez duma da mi kaje. Iavno ne e ustoial na kokteilite, barovete i madamite na Quito i drugite gradove. Taka che se naloji da poema i chasovete po kompiutar. Dobre che do staiata s kompiutrite ima svobodna staia za chasovete po angliiski. I taka po cial den ot ednata staia v drugata i obratno – dokato ednite rabotiat na drugite im obiasniavam. Za sajalenie obache tova mi poprechi da gi naucha tolkova kolkoto iskah. Mejduvremenno se poiavi dobrovolka - Anita ot Peru, koiato izdarja tochno tri dena i polovina. Doide v sriada sledobiad i si e tragnala sabotata, kogato az zaminah za edna sedmica da popatuvam. Za tezi niakolko dni ne samo che ne mi pomogna ami mai poveche navredi. Za malkoto chasove, koito imashe, iskashe da uchi uchenicite Excel i PowerPoint a goliama chast ot tiah vse oshte ne moje da raboti dobre s mishkata da ne govorim za po slojni neshta. Osven tova taka i ne razbrah koga e uspiala da im pokaje igrite na Windows. I sega v momenta v koito sednat zad kompiutara aide da igraiat. Kakto vijdate opredeleno niamashe kak da skuchai po vreme na rabota :).
Tezi dni bi traibvalo da doidat novi dvama dobrovolci ot Ispania. Nadiavam se da se zasechem a i da se okajat po-seriozni ot Martin i Anita. Decata tuka a i ne samo te go zaslujavat.
Mejduvremenno malko po malko stiagam bagaja i se chudia na kade da poema ot tuk natatak…

Saturday 27 March 2010

Poznamky 2

Aj ked je dazdova sezona prsi malo, ale zakazdim ked netreba: akurat vtedy ked si vypral pradlo, ktore nemas kde shovat alebo v jedinom volnom dni tyzdna, ked si na ture a si asi tak dve hodinky cesti pesou od najblizsiej dedinky a samozrejme nikde sa neda schovat... :(

Zbierka mien: Byron, Edison, Stalin, Jeferson, William, Wilmer, Wilson, Fredy, Janeth, Efrain, Nelson, Milton, Leonidas... Samozrejme nik neviem komu patrili niektore mena. Vpodstate ani neviedia ze mena, ktore pouzivaju su anglicke ale ich pouzivaju pretoze vlada zakazala pouzivanie tradicnych mien indianov. V konecnom dosledku kombianacia typickenho indiana – vzhladom aj oblecenim a aglickeho mena je velmi zvlastna.

Nezaspinit sa tu je skoro nemozne. Ak pocasie je dobre nie je to problem ale ked zacne fukat vietor roznasa brutalne vela prachu, vsade aj do domoch. Take veci ako dvere a okna s tesneniami su velmi zriedkave. A to aby deti zostali ciste je “mission impossible”. Neustale sa vyvaluju po trave, v prachu, najmensie aj po podlhach tried, ktore su vsetko mozne len nie ciste. Ale aj napriek tomu su zdravsie ako decía v Europe. Zatial ani jedno decko nevynehalo skolu kvoli chorobe. Predpokladam ze chripkove prazdnini tu ani nemaju.

Ked pocuvas Martin kludne si budes mysliet ze v Estonsko vsetko je naprosto perfektne. Maju vsetko, sice trosku drahsie ako tu, ale toto nie je ziadny problem; ludia ziju kludne, nakupuju len bio potraviny najvissej kvalite, nemaju ziadne starosti a t.d. Len som nepohopila ako je to mozne, ked ani vo Svajci ne vsetko je perfektne – viem to z vlastnej skusenosti :).

Chcete adrenalin??? Nech sa paci kazdy den o 13:00 na stanici v Latacunge. Nastupte na bus do Guayamy, sadnite si na prvom sedadle, hned za prednim sklom na urovni sofera (pasy neexistuju) a len si pockajte kym bus sa pohne. Cakaju vas 3 hodiny adrenalinu a to len pre 2$. Vlasi sa vam postavia este skor ako bus opusti mesto – cestujuci nastupuju vsade, aj v strede cesti; chodci nemaju prednost ale zato vedia utekat rychlo; na krizovatkach prednost ma vacsi frajer… Ale az ked opustite mesto zacina to najzaujimavejsie… hlavne ak natrafite na ten najmladsi sofer (podla vyzoru nema 18).
Vacsina zakrut je viac ako 90°, casto az 180°. Sofer ide do zakrut rychlostou akou jab y som nesla ani mojim autom; vacsina casu ide stredom cesti (ciary nie su), tak ako idu aj oprotiiduce auta; volant drzi iba jednou rukou aby sa mu lepsie tocil; vacsina cesti keca s nejakym cestujucim alebo telefonuje (pise SMSky) alebo vsetko naraz…
A tak ak po prvej hodinke a pol este ste nevystupili alebo ste si nesadli viac dozadu aby ste nepozerali rovno do cesti, ako nahle skonci asfaltka takmer isto to urobite. Caka vas aspon hodinka a pol natriasania a poskakovania po niecom co sa len podoba cesti, s mnohimi zakrutami, dierami, z jednej strany vertikalna steny, z druhej obrovske priepasti (viac ako 600-700m), sem tam zosunute kamene, mozno sa najde aj spadnuti stromcek; miestami na zakrutah cesta je zasunuta tak ze pneumatika takmer ide do nicoho… Nebudem ani spominat hrajuce sa deti, psi nahanajuce bus, kravi, ovce a ine zvieratka na ceste. A ak natrafite na uprsani den…
Nezabudnite z esa musite aj vratit. Bus startuje kazde rano o 3:00.
Asi prva vec co tu ucia na autoskole je kde sa nahadza truba. Bez nej je nemozne soferovat. Trubia neustale s dovodom aj bez: Aby vyhnali chodci z cesti (kdeze by spomalili), ziskat prednost prefrcaujic cez neoznacenych krizovatkach (takmer vsetky su neoznacene) alebo len tak je to narodny sport :)

Preco latinoamericke muzi, vsetci, vedia tancovat neskutocne a europania su ako dreva. Sorry chlapi ale je to tak. Postacia jedna dve vecere v miestnom klube a tento fakt sa potvrdi. Je to radost pozerat sa ako vrtia zadky… A s ich pomocou aj ja som zatancila salsu…

Kazdy bus okrem sofera ma aj kriciaci, teda sprievodca. Jeho uloha je sbierat penaze od cestujucich (listky predavaju len na staniciach, kde ale nastupuju hlave turisti, vsetci ostatni naskakuju niekde po ceste), niekedy vyhadzuje otravujucich ozranov ale jeho hlavna uloha je kricat. Na zaciatocnej stanici sa postavi pred busom a krici do tvare kazdeho okoloiduceho kam ide jeho bus. Predstavte si hluk aspon 10tych takych kriciacich a este aspon tolkych predajcoch ponukajucich kadeco… Ale obcas je to uzitocne – hned zistis, ktory je tvoj bus tak tiez vzdy pomozu ked hladas iny bus. Okrem toho ked autobus sa pohne kriciaci sa postavi vo dverach a nadalej krici kam ide (naozaj len velmi mala cast cestujucich nastupuje na staniciach) az kym bus neopusti mesto.

Belejki 2

Vapreki che e dajdovniat sezon vali riadko, no pak vinagi kogato ne triabva: tochno sled kato si si izpral drehite, koito niama kade da priberesh ili v edinstveniat svoboden den ot sedmicata, kogato obiakaliash okolnostite i si na dva chasa pat pesha ot nai blizkite selca i estestveno niama kade da se skriesh…

Kolekcia ot imena: Byron, Edison, Stalin, Jeferson, William, Wilmer, Wilson, Fredy, Janeth, Efrain, Nelson, Milton, Leonidas… Estesveno nikoi ne znae na kogo sa prinadlejali niakoi ot imenata. Vsashtnost ne znaiat, che povecheto ot imenata koito izpolzvat sa angliiski, no si krashtavat decata taka, zashtoto pravitelstvoto zabraniava da se izpolzvat tradicionnite indianski imena. V kraina smetka kombinaciata ot tipichen na vanshen vid i po obleklo indianec i angliisko ime e napravo bezumna poniakoga.

Da se opazish chist tuka e pochti nevazmojno. Kogato vremeto e spokoino niama problem, no duhne li viatar vdiga neveroiaten prah, koito vliza navsiakade, i po kashtite. Neshta kato vrati i prozorci s uplatnenia sa goliama riadkost. A da opazish decata chisti si e “mission impossible”. Neprekasnato se vargaliat po trevata, po prahta, nai-malkite i po poda na klasnite stai, koito sa vsichko drugo no ne i chisti. I vapreki tova sa mnogo po-zdravi ot decata v Evropa. Dosega nito edno dete ne e otsastvalo po bolest. Predpolagam che gripni vakancii tuka niama.

Kato slushash Martin spokoino shte reshish che v Estonia vsichko e perfektno. Imat vsichko, viarno po-skapo e ot tuk, no tova ne e problem; horata jiveiat spokoino, pazaruvat samo ekologichni hrani nai-visoko kachestvo, niamat nikakvi griji i t.n. Samo ne razbrah kak e stanala taia rabota sled kato daje i v Shveicaria ne vsichko e perfektno – znam ot lichen opit :).

Iskate li adrenalin??? Zapoviadaite vseki den v 13:00 na garata v Latacunga. Kachete se na avtobusa za Guayama, sednete na parvata sedalka vednaga zad prednoto staklo (kolani niama), na nivoto na shofiora i prosto izchakaite avtobusat da tragne. Chakat vi 3 chasa adrenalin i to samo za 2$. Oshte predi avtobusat da e izleznal ot grada shte vi se izpraviat kosite – patnicite se kachvat navsiakade i po sredata na platnoto; peshehodcite predimstvo niamat, no pak tichat barzo; na krastovishtata predimstvo ima po-golemiat tarikat… A kato izleznete ot grada zapochva interesnoto… osobeno ako sluchite na avtobusa s mladoto shofiorche (na vanshen vid niama 18). Povecheto ot zavoite sa po nad 90°, chesto po 180°. Shofiora gi vzima sas skorost s kakvato az ne bih gi vzela s moiata kola; povecheto vreme kara po sredata na patia (osovi linii niama) kakto karat i nasreshtnite koli; volana go varti s edna raka za po-udobno; po-goliamata chast ot patia izkarva v prikazki s niakoi ot patnicite ili v govorene po telefona (pisane na SMSi) ili i dvete ednovremenno.

I taka ako sled parviat chas i polovina vse oshte ne ste sleznali ili ne ste sednali niakade po-nazad, za da ne gledate patiat direktno, to kogato asfaltat sfarshi pochti sigurno shte go napravite. Chakat vi oshte pone chas i polovina drusane i podskachene po neshto podobno na pat, s mnogo zavoi, dupki, ot ednata strana vertikalna skala, ot drugata ogromni propasti (na mesta poveche ot 600-700m), tuk tame svlekli se kamani, moje i padnalo dravche da se nameri; na mesta patiat na zavoite se e svlekal taka che gumata pochti propada v nishtoto… Da ne spomenavam igraeshtite deca, kuchetata goneshti avtobusa, kravite, ovcete i drugite jivotni na patia. A ako ucelite i dajdoven den…

Ne zabraviaite che triabva i da se varnete obratno. Avtobusat tragva vsiaka sturin v 3:00.

Mai parvoto neshto, koeto prepodavat na shofiorskite kursove tuk e kade e klaksonat. Bez nego prosto ne moje da se shofira. Trabiat neprekasnato za shtialo i neshtialo: da progoniat presichastite peshehodci (kade ti da namaliat), da si speceliat predimstvo na neoznachenite krastovishta (pochti vsichki sa neoznacheni) ili prostro ei taka, kato naroden sport :).

Zashto li latinoamerikanskite maje, vsichki, mogat da tancuvat neveroiatno a evropeicite sa kato darveta. Sorry momcheta ama si e taka. Dostatachni sa edna, dve vecheri v niakoi bar tuk za da se potvardi tozi fakt. To si e napravo udovolstvie da gi gleda chovek kak si vartiat zadnicite… A s tiahna pomosht daje i az zatancuvah salsa…

Vseki avtobus osven shofiora si ima i vikach, pardon stuard. Roliata mu e da sabira parite na patnicite (bileti prodavat samo na nacalnite gari, kadeto se kachvat glavno turistite, vsichki ostanali skacat v avtobusa niakade po patia), poniakoga da izhvarlia niakoi dosaden pianica, no glavnata mu zadacha e da vika. Na nachalnata gara zastava pred avtobusa i kreshti v liceto na vseki preminavasht za kade patuva. Predtavete si kakafoniata na pone 10na takiva vikachi i oshte pone toklova prodavachi predlagashti kakvo li ne… No poniakoga vse pak e ot pomosht – vednaga razbirash koi e avtobusa ti a i vinagi nasochvat ako tarsish drug avtobus. Osven tova kogato avtobusat tragne vikachat zastava na prednata vrata i prodaljava da vika za kade patuva (naistina samo mnogo malka chast ot patnicite se kachva na garite) chak dokato avtobusat izlezne ot grada.

Sunday 28 February 2010

Poznamky

Prepokladam ze raz ked sa vratim do Europy uz sa nebudem stazovat na nic – vsetko bude lepsie ako tu,o vela viac lepsie ako je potrebne aby sa zilo stastne. Ale bude potrebne spomenut si nejake veci: ako preist cez cestu s autami, co je slusne spravanie sa – ako jest a pouzivat vidlicku a nozik a nie len lizicu, prsti a zuby :).

Tu nik nepouziva slnecne okuliare, tak ze moje vzbudili velky zaujem zo zaciatku. A ked pridame aj fakt ze su so zrkadlovimi sklami doslova boli hit tyzdna hlave medzi starsimi dievcatami, ktore aj doteraz obcas ich pouzivaju ako zrkadlo, pricom vzdy sa chichotaju. Najmensie deti reaguju opacne – velmi casto zacnu brutalne revat a utekaju conajdalej alebo sa shovavaju po za najblizsim dospelim.

Aj na prvy pohlad najlahsie veci niekedy tu su velmi tazke. Napriklad: zoberte papier zo zosita a napiste svoje meno s dostatocne velkym pismom aby bolo citatelne z dialky. Aj som to robila zopar krat pocas roznych kurzoch. Lahke vsak??? Hej ale nie. Poziadala som studentov aby to spravili aby som vedela ich mena. A ked zacali pisat, kreslit, zdobit, prepisovat. Aj po 20 min. nie vsetci mali svoje mena ale vacsina minula aspon dva papiere. Teraz radsej sa ich spitam po anglicky ako sa volaju, 2 v 1 cvicime anglinu a obcas si zapamatam aj nejake meno :).

Dalsi priklad – ucime sa zvieratka a aby hodiny boli zaujimavejsie som im dala za ulohu aby kazdy zahral nejake zvieratko a ostatny musia odhadnut co to je ked pouzivaju anglicke mena. Velmi lahke vsak??? A velmi zabavne! Hej ale nie. Skusila som s najstarsimi aj najmladsimi co ucim. V najlepsom pripade jedine naco prisli bolo abi kracali po 4roch. Aj ked som im zahrala macku a psa aj potom nedokazali sami nic zahrat.

Niekedy poobede idem do jasliciek. Parvy raz som bola sokovana a velmi tazko som dokaza neutiect, ale uz som si zvyka ak sa da tak povedat. Je to miestnost asi 15x10m. s betonovou vzdy zaprasenou podlahou, 6-7 postielok kde spia babatk, zopar krabic s nahradnimi vecami kazdeho dietatka a velky matrac kde spia vacsie deti. Vacsinou zaspavaju hocikde aj pod postielkami a po dakom case tetusky ich priemestnia na matraci. Vsetci pod jednou dekou. Nebudem popisovat smrad vo vnutry. Vsetky deticky s vynimkou babatiek su nesjutocne spinave, ked ze stale lozia a sa vyvaluju po betone. Pravidelne behaju bose alebo lezia na zemi a aj ked su soplave aj tak vyzeraju zdrave. A preco by neboli, ked ze kazdy den maju cerstve ovocie na desiatu a na obede vzdy salat a pohar stavi z cerstveho ovocia. Jasne ze kazdy den z ineho, vacsinou ani neviem ako sa volaju ovocia ale dzus je vzdy velmi chutny. Ked som zistila, ze to co zvysi davaju psom, som sa dohodla s kucharkou – mojou kamaratkou, aby mi ho nehavala. Tak ze vecsinou potom ako skoncim s vyukou idem do jasliciek a na mieste vypiem 2-3 pohare dzusu a si zoberiem okolo pol litra. Niekedy zostava aj jedlo, ktore je vzdy lepsie ako polievka so zemiaaaakmi co mame na obed v skole :).

Recept tyzdna:

Zoberte poslednu velku mrkvu co mate, nakrajajte na kusky a dobre poprazte. Ked je hotova pridajte posledne stredne velke paradajky a nehajte vyparit vacsie mnozstvo vody. Medzi tym nakrajajte na kocky tretinu neskutocne sladkeho a stavnateho ananasu, co vam darovali den predtym v jaslickach (pozor aby ste ho nezjedli cely kym ho krajate). Ked paradajky su hotove pridate ananas a nehate varit priblizne 10min. Podavate s ryzou. Kym pápate popijate dzus z cerstveho ovacia, ktory tiez vam dali z jasliciek.

Dobru chut :)

P.S. Aj keby vam nechutilo aj tak jete. Dalsia moznost su vajcia, suchare, tuniak alebo sardinky v paradajkovej stave, ale to je menú na dalsie tri dni, do nedele kym pride cas ist do mesta a nakupit. Mne to chutilo a mala som dost aj na dalsi den :).

Belejki

Predpolagam che edin den kato se varna v Evropa niama da se oplakvam ot nishto – vsichko shte e po-dobre ot tuk, daje mnogo po-dobre ot kolkoto e neobhodimo za da se jivee stastlivo. No pak shte triabva da si pripomnia niakoi neshta, kak se presicha ulica s koli, malko obnoski – kak se iade s vilica i noj a ne samo s lajica, prasti i zabi :).

Tuka nikoi ne nosi slanchevi ochila, taka che moite predizvikaha dosta interes ot nachalo. Kato pribavime i che sa s ogledalni stakla napravo si biaha hita na sedmicata osobeno sred po-golemite momicheta, koito i do sega gi izpolzvat poniakoga za ogledalo, pri koeto vinagi se kikotiat. Sred nai-malkite reakciata e obratnata – dosta chesto predizvikvat strahoten rev posledvan ot pobiagvane vazmojno nai-daleche ili kriene zad nai-blizkia vazrasten.

I nagled nai-lesnite neshta tuka poniakoga sa mnogo trudni. Naprimer: vzemete list ot tetradkata si i napishete imeto si s dostatachno golemi bukvi za da se vijda ot daleche. Az sam go pravila niakolko pati po razlichni kursove. Lesno nali??? Da ama ne. Poiskah ot uchenicite da go napraviat, za da im znam imenata. I kato se zapochna edno izpisvane, izrisuvane, izchertavane, ukrasiavane, prepisvane. Daje i sled 20 min. ne vsichki biaha prikliuchli, no pak povecheto izhabiha pone po dva lista. Sega za po-lesno gi pitam na angliiski kak se kazvat, 2 v 1 hem uprajniavame angliiskia hem nauchavam po niakoe ime :).

Drug primer – uchime jivotnite i za da e po interesno v chas gi nakarah edin po edin da izigraiat niakoe ot jivotnite a drugite da otgatnat koe e kato izpolzvat angliiskoto ime. Mnogo lesno nali??? I mnogo zabavno! Da ama ne. Opitah s nai-golemite i s nai malkite na koito prepodavam. V nai-dobriat sluchai edinstvenoto koeto izmisliha beshe da hodiat na 4 kraka. Daje i sled kato se napravih na kuche i na kote pak ne uspiaha sami da izigraiat nishto.

Poniakoga sledobiad se otbivam v iaslata. Parviat pat se vtreshtih i trudno se vazdarjah da ne izbiagam, no veche sviknah ako moje taka da se kaje. Tova e pomeshtenie okolo 15x10m s betonen vinagi prashen pod, 6-7 krevatcheta kadeto spiat bebetata, niakolko kashona s rezervni drehi na vsiako dete i edin goliam diushek kadeto spiat po-golemite. Obiknoveno zaspivat kadeto im padne daje i pod krevatchetata i po niakoe vreme lelkite gi premestvat na diusheka. Vsichki pod edno odealo. Mirizmata vatre niama da ia opisvam. Vsichki dechica s izklichenie na bebetata sa ujasno marliavi ot lazeneto i vargalianeto po poda. Redovno hodiat bosi ili lejat na zemiata i vapreki che sa sopolivi vsichki izglejdat zdravi. A i kak niama da sa, sled kato vseki den iadat presni plodove na zakuska a na obiad vinagi ima salata i po chash sok ot presni plodove. Estestveno vseki den razlichni, na povecheto ne im znam daje imenata no sokat vinagi e mnogo vkusen. Sled kato razbrtah, che tova koeto ostane go izhvarliat za hrana na kuchetata, se razbrah s gotvachkata, koiato mi e priatelka, da mi go ostavia. I taka obiknoveno sled kato prikliucha chasovete otivam v iaslata i na misto izpivam 2-3 chashi sok i si vzimam okolo polovin litar za vkashti. Poniakoga ima i ostanalo iadene, koeto vinagi e po-dobro ot supata s mnooogo kartofi za obiad v uchilishte :).

Receptata na sedmicata:

Vzimate posledniat vi ostanal dosta golemichak morkov, nariazvate go na parchenca i go zaparjvate dobre. Kogato e gotov pribaviate poslednite dva sredno golemi domata i ostaviate da se izpari po goliamata chast ot vodata. Mejduvremenno nariazvate na kubcheta edna treta ot neveroiatno sladkia i sochen ananas, koito sa vi podarili predishnia den v iaslata (vnimavate da ne go iziadete celiat dokato go rejete). Kogato domatite sa gotovi pribaviate ananasa i prodaljavate da gotvite okolo 10 min. Servirate s oriz. Dokato hapvate si piivate ot soka ot presni plodove koito sashto sa vi dali ot iaslata.

Dobar apetit :)

P.S. Daje i da ne vi haresa pak iadete. Drugiat variant sa iaica, suhari, riba ton ili sardinki v domaten sos, no tova e meniuto za sledvashtite tri dni, do nedelia dokato doide vreme da se slezne v grada na pazar. Na men mi haresa ostana mi i za sledvashtiat den :).

Karneval

Uz su dva tyzdne co som naposledy navstivila civilizovanom mieste. V celku nic zaujimave. Skoro kazdy den skola – uz studujeme farby a zvieratka.

Pred dvoma tyzdnami tu bol karneval. Dva dena volno pre vsetkych, vela zabavy, vela vody a este viac sprejov s penou (polievaju a striekaju z kazdej strany, neda sa vyhnut).

Pre nas vsetko zacalo 14.2 v Ambate. V podstate velke mesto, hodinou cesty od Latacungy. Je zname s najvacsim trhom pre kvety kazdy pondelok. Tak isto len v Ambate pocas karnevalu je sprievod s tanecnikmi, spevakmi a autami vyzdobenimi kvetmi a ovocim. Vdaka Jonathanu (dobrovolnik v sobotnajsej skole), ktory zije v Ambate sme videli cely sprievod aj mesto. Karneval v Ambate ma vyhodu v tom ze sa nepolievaju vodou, lens a striekaju sprejmi – aj tak sme boly mokry ale predsa menej. Martin dostal najviac – vysoky a dobre vyditelny z dialky bol perfektnim tercom :). Samotne mesto ne je velmi zauimave ale ma obrovsky park na kopcoch nad mestom odkial je krasny vyhlad na stale aktivny vulkan Tungurahua. Mali sme stastie a na konci dna oblaky zmizli a videli sme “dychajuci” vulkan. Z autobusu doslova lietajuci dole kopcom a vdaka neskutucnim stastim som spravila fotku mesta a vulkanu, ktora je zriedkava aj podla slov miestnych :). Vecer sme sa museli vratit prenocovat do Latacungy ked ze neboli volne miesta ani v Ambate ani v Bañose. Zaplatili sme hotel po 10$ kazdy, ale pocit spat v postelnom pradle a osprchovat sa v normalnej kupelni s normalne tecucou teplov vodou stal zato. A telka bola dodatocny bonus. Rano spat do Ambata a odtial bus do Bañosu. Cesta by mala byt hodinku ale bola viac ako dva kvoli opravam :(.


Baños je male krasne mestecko nahadzajuce sa pod Tungurahua. Je zname svojimi templimi pramenmi a kupelmi, podmienky na extremne sporti – rafting, kanoning…, krasne okolie. Bohuzial nebolo dost casu aby sme to vsetko vyskusali. Pre nas Baños znamenal po prvy raz pod 2000m.n.m. od mesiaca, velmi teple pocasie (celu noc len v tricku, nemozne v Guayame), spolocnost mnohych mladychz Europe a USA, s ktorymi sa dalo normalne pokecat a noc stravena pod aktivnym vulkanom. Maly sme stastie a ne vybuhol :). Nebudem popisovat aka chutna bola vecera a vino v restike v spolocnosti dvoch portugalcanov z nasho hostela. Aj ked som nebola hladna doslova som zhltla vsetko a ako inak po mesiaci stravenom na zemiakoch. Potom flakanie sa po meste snaziac sa vyhnut sa sprejom a balonmi s vodou (viac alebo menej uspesne), po baroch a diskotekach az do rana. Utorok pol dna cestovanie spat do nasej dedinky a s tym skoncili necakene prazdniny.