A tak je tu posledny tyzden v Guayame. Cas ako si uletel velmi rychlo. Aj ked sa mi nechce odist, spolocnost aj inych ludi bude dobra. Lebo ak by som zostala este trosku sama s indianmi asi sa zmenim na jedna z nych :).
Tyzden po karnevale Martin isiel do Quita akoze aby si vybavil dokladi na predlzenie pobytu a nevratil sa. Ako som predpokladala nevydrzal dlho, len ze sa vyparil a nepovedal mi ani slovo. Jasne ze neodolal kokteilom, barom a zenskim Quita a ostatnych miest. Tak ze som musela zobrat aj hodiny pocitaca. Dobre ze vedla miestnosti s pocitacmi je volna miestnost na hodiny angliny. A tak cely den z jednej miestnosti do druhej – kym jedny pracuju, vysvetlujem druhym. Bohuzial ale toto mi nedovolilo naucit ich to co som chcela. Medzicasom sa objavila baba z Peru – Anita, ktora ale vydrzala presne tri a pol dna. Prisla srtredu poobede a odisla tu istu sobotu, ktoru som aj odcestovala na tyzden. Za ten kratky cas nie len ze mi nepomohla ale asi viac uskodila. Za tych par hodin co mala, chcela ucit studentov Excel a PowerPoint ale zatial velka cast nevie poriadne narabat mysou nieto robit zlozitejsie veci. Okrem toho som nepohopila kedy dokazala ukazat deckam hry Windowsu. A teraz vo chvili ked sadnu za pocitacmi zacnu hrat. Tak ze ako vidite nebolo kedy sa nudit pocas roboti :).
Tieto dni by mali prist dalsi dvaja dobrovolci zo Spanielska. Dufam ze sa stretneme a ze budu serioznejsi ako Martin a Anita. Decka tu a nie len oni stoja zato.
Medzi tym pomalicki balim veci a rozmyslam kam dalej…
No comments:
Post a Comment